Detstvo je krásne obdobie plné poznávania, zvedavosti a objavovania sveta, ale aj testovania hraníc. Predstavte si, že sedíte v reštaurácii a vaše päťročné dieťa začne vyhadzovať jedlo z taniera. Vo svete bez hraníc ho s úsmevom pochválite a povzbudíte, aby pokračovalo ďalej. Ale teraz vážne. Takto nejako by pravdepodobne vyzeral výsledok výchovy bez hraníc.

Výchova je niečo, čo musíte zažiť na vlastnej koži. Koniec koncov sa väčšinou to podstatné naučíme na vlastných chybách. Existuje nekonečne veľa názorov, aká výchova je tá správna. Niektorí rodičia sú prísnymi zástancami sparťanského režimu, iní naopak preferujú absolútne slobodnú výchovu a potom sú tu takí, čo sa držia zlatej strednej cesty. Ku ktorým patríte vy?

Nástrahy prehnanej slobody vo výchove

V poslednej dobe sa stále viac stretávame v okolí s názormi, že deti potrebujú slobodnú výchovu. Teda takmer alebo doslova žiadne hranice a pravidlá. Áno, znie to super. Počúvame, aké je dôležité, aby deti mohli rozvíjať svoju osobnosť bez obmedzení a zákazov. Znie to úžasne až do momentu, keď takéto deti vidíte trhať mame vlasy na verejnosti či hádzať kamene súrodencovi do hlavy „len tak zo srandy.“ Alebo v reštaurácii sypať omrvinky staršej pani vo vedľajšom boxe do vlasov. A neprestanú ani po viacnásobnom napomenutí.

Zlaté pravidlá

Presne tak. Tieto situácie sú z reálneho života. Kto by sa chcel dostať až do takého extrému? Hranice a pravidlá majú v živote dieťaťa nepochybne svoje miesto. Pýtate sa prečo? Odborníci z radov psychológov uvádzajú hneď niekoľko dôvodov:

• dávajú deťom pocit istoty,
• pomáhajú im orientovať sa v spoločnosti,
• učia ich ako reagovať v kontakte s inými ľuďmi,
• vedú ich k zodpovednosti za prípadné porušenie pravidiel.

Deti istotu potrebujú. Potrebujú usmerniť, ako sa v určitej situácii správať alebo nesprávať. Rovnako potrebujú zistiť, že nesprávne konanie môže mať následky. Neznamená to ale len zakazovať a prikazovať. Dieťa sa pomocou hraníc naučí aj rozhodovať, ako bude konať. Ponechajme mu slobodu v hre, rozvoji tvorivosti, ale stanovme mu pevné hranice tam, kde už zasahuje do slobody niekoho iného.

Kedy je čas na pravidlá a hranice?

S pravidlami je dobré začať hneď, ako dieťa dokáže pochopiť, čo od neho chceme. Napríklad aj drobec, ktorý sa práve naučil chodiť, už potrebuje vedieť, že sú miesta kam chodiť sám nemôže, aby si neublížil. To isté platí s dávaním predmetov do úst. Aj malému dieťaťu vysvetľujeme a ukazujeme, že predmety ako hračky sa jednoducho nejedia. Mali by sme však rešpektovať vek a zrelosť dieťaťa. Od dieťaťa môžeme chcieť len to, čo už dokáže vo svojom veku pochopiť a je schopné to splniť. Nemôžeme čakať, že päťročný škôlkar si bude každý večer sám automaticky čistiť zuby, bez našej pomoci.

Čo ak je už neskoro?

Ak máte doma nezbedníka, ktorý v škôlke či škole ubližuje iným, hádže okolo seba hračky, vystrája v obchode a podobne, môže sa zdať, že na zmenu je už prineskoro. Áno, bude náročnejšie odnaučiť ho od toho, na čo si zvyklo. Ale nie je to nemožné. Ak v tom tápete a neviete si rady s podobnými problémami, ozvite sa nám a vyskúšajte našu metódu.